Slovensko sa pripravuje na možné krízové situácie, ktoré by mohli vážne zasiahnuť každodenný život obyvateľov. V posledných dňoch vyvolali pozornosť informácie o rozsiahlych výpadkoch elektrickej energie, ktoré by mohli ovplyvniť aj zásobovanie pitnou vodou, fungovanie obchodov, nemocníc či mobilných sietí. Bezpečnostní odborníci upozorňujú na riziká kybernetických útokov, sabotáží a technických porúch. Ministerstvo vnútra SR však zdôrazňuje, že odporúčania na vytváranie domácich zásob neznamenajú, že sa pripravuje konkrétny 14-dňový výpadok elektriny.
Rozsiahly výpadok elektrickej energie, známy ako blackout, patrí medzi mimoriadne situácie, ktoré môžu v krátkom čase ochromiť fungovanie celej spoločnosti. Elektrina je dnes nevyhnutná nielen na svietenie či vykurovanie, ale aj na prevádzku vodárenských zariadení, čerpacích staníc, nemocníc, obchodov, bankomatov a telekomunikačných sietí. Ak by výpadok trval niekoľko dní, jeho následky by mohli pocítiť státisíce domácností.
Odborníci upozorňujú, že jednou z možných príčin rozsiahleho blackoutu môžu byť kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru. Útočníci by sa mohli pokúsiť narušiť riadiace systémy elektrární, rozvodných sietí alebo ďalších strategických zariadení. Riziko predstavujú aj fyzické útoky, poškodenie prenosových vedení, transformátorových staníc či súbeh viacerých technických porúch.
Na možné bezpečnostné hrozby upozornili aj analytici Josef Kraus a Radovan Bránik. Podľa ich vyjadrení je potrebné počítať s rôznymi scenármi narušenia kritickej infraštruktúry vrátane hackerských útokov a sabotáží. Takéto upozornenia však neznamenajú, že existujú potvrdené informácie o pripravovanom útoku na slovenskú energetickú sústavu.
Prečo sa hovorí práve o 14 dňoch?
Veľkú pozornosť verejnosti vyvolali odporúčania Ministerstva vnútra SR, podľa ktorých by mali byť domácnosti pripravené zvládnuť mimoriadnu situáciu aj bez bežných dodávok základných služieb. Rezort vo svojej príručke o zvládaní krízových situácií odporúča vytvoriť si zásoby vody, trvanlivých potravín, liekov a ďalších nevyhnutných potrieb.
V súvislosti s dlhodobým výpadkom elektriny sa spomína pripravenosť na obdobie 14 dní. Ministerstvo odporúča počítať približne so štyrmi litrami vody na osobu denne, čo pri dvojtýždňovej zásobe predstavuje 56 litrov na jedného človeka.
Ministerstvo vnútra však zároveň odmietlo interpretácie, podľa ktorých by sa na Slovensku plánoval konkrétny dvojtýždňový výpadok elektriny. Ide o preventívne odporúčania, ktorých cieľom je zvýšiť pripravenosť obyvateľstva na nepredvídateľné udalosti.
Bez elektriny by mohli vzniknúť aj problémy s pitnou vodou
Jedným z najvážnejších následkov dlhodobého blackoutu by mohlo byť narušenie zásobovania pitnou vodou. Vodárenské spoločnosti využívajú elektrickú energiu na prevádzku čerpadiel, úpravní vody a ďalších technologických zariadení. Pri dlhšom výpadku by preto v niektorých oblastiach mohol poklesnúť tlak vody alebo by sa jej dodávky mohli úplne prerušiť.
Situácia by však nebola všade rovnaká. Niektoré vodárenské systémy využívajú gravitačné zásobovanie, vodojemy alebo záložné zdroje energie, ktoré dokážu zabezpečiť dodávky aj počas určitého obdobia bez elektriny.
Výpadok by mohol zasiahnuť aj potravinové reťazce. Bez elektriny by prestali fungovať chladiace a mraziace zariadenia, elektronické pokladnice či platobné terminály. Problémy by mohli vzniknúť aj pri zásobovaní čerpacích staníc a distribúcii pohonných hmôt.
Slovenskí energetici sa pripravujú aj na najhoršie scenáre
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) sa dlhodobo venuje bezpečnosti a stabilite elektrickej siete. V rámci príprav na mimoriadne udalosti energetici testujú aj postupy, ktorými by bolo možné obnoviť dodávky elektriny po rozsiahlej poruche.
Dôležitú úlohu pri obnove elektrizačnej sústavy môžu zohrávať vodné elektrárne, ktoré za určitých podmienok umožňujú postupné opätovné spustenie siete. Slovensko je zároveň prepojené s energetickými sústavami susedných krajín, čo poskytuje ďalšie možnosti spolupráce pri riešení mimoriadnych udalostí.
Podľa energetikov môže rozsiahly blackout vzniknúť aj následkom reťazovej reakcie viacerých porúch. To znamená, že jedna závažná udalosť môže za nepriaznivých okolností vyvolať ďalšie problémy v elektrickej sieti.
Samotná príprava na takéto scenáre však nie je dôkazom, že sa rozsiahly výpadok v najbližšom období skutočne očakáva.
Čo by mali mať slovenské domácnosti pripravené?
Odborníci na krízové riadenie odporúčajú, aby domácnosti mali primerané zásoby pitnej vody, trvanlivých potravín, pravidelne užívaných liekov, hygienických potrieb, bateriek, náhradných batérií a nabitých externých zdrojov energie. Užitočné môže byť aj rádio na batérie a menšia finančná hotovosť, pretože pri rozsiahlych výpadkoch nemusia fungovať bankomaty ani elektronické platby.
Osobitnú pozornosť by mali venovať príprave rodiny s malými deťmi, seniori a ľudia, ktorí sú odkázaní na zdravotnícke pomôcky napájané elektrinou.
Hrozí teda Slovensku skutočný blackout?
Rozsiahly výpadok elektrickej energie nemožno úplne vylúčiť v žiadnej modernej krajine. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že problémy môžu vzniknúť v dôsledku technických porúch, extrémneho počasia, poškodenia infraštruktúry alebo ďalších mimoriadnych okolností.
V súčasnosti však nie je verejne potvrdený konkrétny termín celoslovenského blackoutu ani oficiálne oznámenie, podľa ktorého by malo Slovensko zostať na 14 dní bez elektriny a pitnej vody.
Prípravu štátu a odporúčania odborníkov preto treba vnímať predovšetkým ako preventívne opatrenia. Ich cieľom nie je vyvolávať paniku, ale zabezpečiť, aby obyvatelia dokázali zvládnuť aj situácie, pri ktorých by bežné služby prestali dočasne fungovať.
Redakcia spravodajského portálu CRIME.SK upozorňuje, že pri informáciách o údajnom blížiacom sa blackoute je dôležité rozlišovať medzi oficiálnymi varovaniami, odbornými analýzami a neoverenými tvrdeniami šíriacimi sa na sociálnych sieťach.