Fico chce dovážať pracovníkov z Uzbekistanu namiesto podpory domácej rómskej komunity

Reklama
Ad 25

Protest proti vláde a obavy o kultúrnu zmenu

Na sociálnych sieťach sa objavilo video, v ktorom premiér Robert Fico čelí kritike za to, že radšej preferuje dovoz pracovníkov z Uzbekistanu, než podporu rómskej zamestnanosti na Slovensku. Poukazuje sa na to, že v Uzbekistane žije približne 90 % moslimov, čo má u národno-konzervatívnych komentátorov vzbudiť obavy z „kultúrnej invázie“

Čo skutočne povedal Fico?

Podľa oficiálnych médií počas svojej cesty do Taškentu v polovici júna 2025 premiér otvorene prebral s uzbeckou vládou možnosti práce pre občanov Uzbekistanu na Slovensku. Uzbekistan má podľa Fica pripravených až 200‑tisíc pracovníkov, Slovensko potrebuje približne 150‑tisíc kvalifikovaných síl najmä v automobilovom sektore či zdravotnej starostlivosti  spravy.pravda.sk+1spravy.pravda.sk+1.

Fico upozornil, že počet pracovných víz pre Uzbekov na Slovensku sa medzi rokmi 2023 a 2024 takmer strojnásobil: z 1 023 na 2 982 spravy.pravda.sk+2hnonline.sk+2spravy.pravda.sk+2. Ukázal to ako model spolupráce už existujúci napríklad v Nemecku, čo chce aplikovať aj pri nás  .

Ekonomické a strategické dôvody dovozu

  • Riešenie nedostatku pracovnej sily: Fakticky Slovensku chýba ľudský kapitál pre kľúčové sektory, najmä v priemysle a zdravotníctve .
  • Skúsenosť zo zahraničia: Konzorciá v Uzbekistane pripravujú odborníkov priamo pre zahraničné trhy – podobný model existuje aj vo vzťahu k Nemecku .
  • Geopolitická stratégia: Výmena pracovnej sily je súčasťou širšieho ekonomicko-politického zámeru viesť hlbšiu spoluprácu so Strednou Áziou, vrátane zbrojného priemyslu, energetiky či dopravy hnonline.sk+1spravy.pravda.sk+1.

Kritika a populistické reakcie

Na sociálnych sieťach sa objavilo emotívne hodnotenie Ficovho postoja ako „pokrytectvo“, čo vyvolalo silné reakcie zo strany odporcov dovozu islamizovaných pracovných síl tiktok.com. Ich argument znie: prečo nenasmerovať investície a podporu na rozvoj vlastných rómskych komunít, ktoré trpia na trhu práce.

Kontext dovozu aj v širšej EÚ

Experti poukazujú, že v rámci panelových diskusií sa viaceré krajiny EÚ – zvlášť hladné po pracovných silách – obracajú na krajiny Strednej Ázie.
Slovensko tak nie je výnimkou; otázky bezpečnosti či kultúrnej integrácie sú však podľa nich dôležitým aspektom debaty .


Zhrnutie

  • Fico hovorí o zhruba 200‑tisíc ochotných Uzbekoch a o potrebe 150‑tisíc kvalifikovaných pracovníkov na Slovensku.
  • Dovoz má nahradiť chýbajúcu pracovnú silu v automobilkách a zdravotníctve.
  • Sociálne siete kričia “pokrytectvo” a obviňujú premiéra z preferovania moslimských migrantov pred rómskou komunitou.
  • Na druhej strane ide o súčasť širšej európskej stratégie riešiť demografický a ekonomický deficit legálnymi migrantmi – pričom balans medzi ekonomickou výhodnosťou a kultúrnou či bezpečnostnou integráciou ostáva otvorený.
  • 🔍 Kontext: Fico, dovoz pracovníkov z Uzbekistanu a rómska zamestnanosť

  • 1. Prečo Slovensko potrebuje pracovníkov z Uzbekistanu?
    Slovensko podľa premiéra Fica čelí výraznému nedostatku pracovnej sily v odvetviach ako automobilový priemysel či zdravotná starostlivosť. Premiér uviedol, že v Uzbekistane je pripravených približne 200 000 pracovníkov, pričom Slovensko potrebuje okolo 150 000 kvalifikovaných zamestnancovspravy.pravda.sk.
    Pracovné víza pre Uzbekov sa medzi rokmi 2023 a 2024 takmer strojnásobili: z 1 000 na 3 000 vydaných víz , pričom vláda sa podľa Fica obracia na zahraničný model prípravy pracovníkov priamo v Uzbekistane (podľa nemeckého vzoru) .
    2. Sociálny stav rómskej komunity na Slovensku
    Rómska komunita tvorí odhadovaných 400 000 ľudí (8 % populácie Slovenska), z toho približne 150 000 žije v extrémnej chudobe a segregovaných osadáchromacivilmonitoring.eu+1kont.zsf.jcu.cz+1.

    Zamestnanosť v rómskej populácii je veľmi nízka: len približne 23 % pracuje, v porovnaní so 76 % priemerom slovenskej populácie .
    Miera nezamestnanosti je až 70 %, pričom tí, ktorí pracujú, často pracujú za nízke mzdy v ťažkých podmienkach .
    65 % mladých Rómov (16–24 rokov) nie je aktívnych ani v pracovnom živote, ani v štúdiu (NEET), oproti 14 % priemeru ne-Rómov europarl.europa.eu+3europarl.europa.eu+3researchgate.net+3.
    Miera diskriminácie pri hľadaní práce podľa samotných Rómov dosahuje okolo 54 % .
    3. Dopady na úspešnosť integrácie rómskej komunity
    a) Ekonomické a sociálne aspekty
    Zlá zamestnanosť je spojená s nízkou životnou úrovňou, slabou zdravotnou starostlivosťou a zlým bývaním .

  • Zamestnanosť zlepšuje nielen finančné, ale najmä sociálne zdravie – zamestnaní Rómovia žijú v lepších podmienkach a majú vyššiu úroveň zavádzania zdravotných preventívnych opatrení v rodinách .
    b) Ďalšie prekážky
    Segregácia vo vzdelávaní vedie k nízkym kvalifikáciám, čo zhoršuje šancu získať stabilnú prácu .
    Predpojatosť a diskriminatívne praktiky pracovného trhu ďalej blokujú rovnaké šance, i keď ide o kvalifikovaných Rómov .

  • 4. Ako import pracovníkov ovplyvní rómsku komunitu?
    Posilnenie nerovnosti: Dovoz cudzej pracovnej sily môže viesť k pocitu zanedbania domácej rómskej komunity, kde by investície mohli zmierniť sociálne problémy.
    Demotivácia domácich programov: Ak bude viditeľným signálom prednosť pre zahraničných pracovníkov namiesto reforiem v inklúzii Rómov, môže to oslabiť spoločenskú podporu programov zameraných na inklúziu.
    Riziko segregácie politických priorít: Fokus na zahraničných občanov môže byť chápaný ako politické rozhodnutie bez najnižších vrstvov populácie, čo môže prispieť k väčšej polarizácii.

    ✅ Záver a odporúčania
    Vláda by mala – paralelne s dovozom pracovníkov – implementovať systematickú podporu pre rómske komunity: vzdelávanie, opatrenia proti diskriminácii, zlepšenie infraštruktúry v osadách, kariérne poradenstvo a pracovné partnerstvá.
    Monitoring efektivity: Zriadiť mechanizmy hodnotenia, či si prijatí cudzinci nevyhliadnu pozície, na ktoré by mohli byť pripravení domáci Rómovia s podporou.
    Kooperácia so samosprávami a tretím sektorom: Zapojenie miestnych aktérov, škôl a neziskových organizácií do realizácie inkluzívnych programov.
    Medzinárodný kontext: Rovnako ako v iných krajinách EÚ, aj slovenské riešenia by mali byť súčasťou celkovej stratégie migrácie a inklúzie menšín spravy.pravda.sk+1kont.zsf.jcu.cz+1.

Foto zdroj http://SITA