By Erik Hilár Lakatošovie 
1. Čo znamená „Porajmos“?
Rómsky názov pre holokaust je „Porajmos“, čo v preklade znamená „požieranie“ alebo „zničenie“. Tento výraz vystihuje tragédiu státisícov európskych Rómov, ktorí boli počas druhej svetovej vojny systematicky prenasledovaní, deportovaní a vraždení. Hoci sa o osude židovských obetí často hovorí, rómsky holokaust ostáva v tieni dejín, často zabudnutý alebo prehliadaný.
2. Genocída Rómov v Európe
Počas druhej svetovej vojny zahynulo odhadom 300 000 až 500 000 Rómov, niektoré údaje hovoria až o milióne obetí. V niektorých krajinách boli takmer úplne vyhladení. Rómovia boli označovaní za „asociálnych“, „nežiaducich“ a rasovo menejcenných. Boli odvádzaní do koncentračných táborov, kde ich čakal rovnaký osud ako Židov – nútené práce, lekárske pokusy, hlad, mučenie a masové vraždy.
3. Rómsky holokaust na Slovensku
A. Predpoklady a represie
Na Slovensku žilo pred vojnou viac ako 26 000 Rómov, reálne číslo však mohlo byť vyššie. Po vzniku Slovenského štátu boli prijímané diskriminačné opatrenia, ktoré Rómov čoraz viac vytláčali na okraj spoločnosti. Zakázali sa kočovanie, vstup do miest, používanie verejnej dopravy, či vlastníctvo niektorých druhov zvierat. Boli vytvárané osobitné preukazy pre „cigánov“ a nútené osady na okraji obcí.
B. Nútené práce
Od roku 1941 boli Rómovia organizovaní do tzv. pracovných oddielov. Pod zámienkou „prevýchovy“ boli mužov, ženy a neraz aj mladistvých odvážaní do táborov, kde museli pracovať v ťažkých podmienkach – pri výstavbe ciest, železníc, či v poľnohospodárstve. Tieto pracovné skupiny boli často pod neľudským dohľadom a sprevádzané týraním, hladom a chorobami.
C. Eskalácia po potlačení SNP
Po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944 sa postavenie Rómov dramaticky zhoršilo. Po jeho potlačení prevzala moc nemecká okupačná správa a s ňou prišli represívne akcie. Rómovia boli zatýkaní, deportovaní do zaisťovacích táborov, kde mnohí zomierali na následky chorôb, hladu alebo boli zavraždení. Niektoré rómske komunity boli priamo vyvraždené. Najznámejšie masakry sa odohrali v obciach ako Kremnička či Nemecká.
4. Likvidácia v Auschwitzi
Jedna z najtragickejších udalostí sa odohrala v noci z 2. na 3. augusta 1944, keď bola zlikvidovaná rómska časť koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Počas jednej noci bolo v plynových komorách zavraždených takmer 3 000 Rómov – mužov, žien, detí aj starcov. Táto udalosť je dnes považovaná za symbolický deň pamäti rómskeho holokaustu.
5. Ticho po vojne
Po skončení vojny sa na utrpenie Rómov takmer zabudlo. Na rozdiel od židovských obetí neboli rómski svedkovia často vypočutí, ich obete neboli uznané a nevznikli pamätníky. Rómovia sa v povojnových desaťročiach stretávali s pokračujúcou diskrimináciou a nezáujmom spoločnosti o ich históriu.
6. Význam pamäti
Dnes je pripomínanie rómskeho holokaustu nevyhnutné pre pochopenie našej spoločnej histórie. Je to výzva proti zabúdaniu a zároveň záväzok – postaviť sa proti rasizmu, nenávisti a vylučovaniu. Deň 2. august sa stal medzinárodným dňom pamiatky obetí rómskeho holokaustu. Tento deň pripomína, že aj tí, ktorých hlas po vojne dlho nebolo počuť, majú právo byť súčasťou našej historickej pamäte.