By Erik Hilár Lakatošovie 
Autor: Erik Hilár Lakatošovie
Karel Gott, nezameniteľná osobnosť česko-slovenskej populárnej hudby, počas svojej bohatej kariéry dokázal niekoľkokrát prekvapiť. Jedným z menej známych, no o to fascinujúcejších momentov jeho umeleckého pôsobenia je interpretácia známej rómskej piesne „Duj, duj“, ktorú naspieval ešte v 60. rokoch.
Táto nahrávka sa stala dôkazom nielen jeho hudobného talentu, ale aj hlbokého rešpektu ku kultúre, ktorá bola v tom období často na okraji spoločenského záujmu.
Pieseň s dušou
„Duj, duj“ patrí k najznámejším skladbám rómskeho folklóru. Nesie v sebe energiu, vášeň a melanchóliu, ktorá je typická pre rómsku hudbu. V mnohých komunitách má až rituálny charakter – často sa hráva na svadbách, oslavách a spoločenských udalostiach.
Jej náročnosť nespočíva len v hudobnej linke, ale aj v textovej časti. Rómsky jazyk má špecifickú výslovnosť, rytmus i melódiu, a preto býva výzvou aj pre skúsených spevákov.
Gottov perfekcionizmus
Keď sa Karel Gott rozhodol naspievať „Duj, duj“, nešlo o žiadny povrchný experiment. Pripravil sa dôkladne – a výsledok bol ohromujúci. Neskomolil ani jediné slovo, každá slabika znela autenticky a prirodzene. Jeho výslovnosť v rómskom jazyku bola tak presná, že viacerí rodní hovorcovia uznali, že by si človek ani nevšimol, že nejde o Róma.
Bol to dôkaz jeho profesionality a citlivého prístupu ku kultúrnemu dedičstvu iných národov. V časoch, keď sa podobné prejavy rešpektu v populárnej hudbe nevyskytovali často, išlo o gesto, ktoré prekonávalo hudobné hranice.
Kultúrne spojenie cez hudbu
Gott týmto vystúpením zároveň preukázal, že hudba spája. Bez ohľadu na jazyk, pôvod alebo žáner, dokáže prenášať emócie a spájať ľudí. Jeho verzia „Duj, duj“ nebola len speváckym výkonom – bola to pocta kultúre, ktorá bola v dejinách často marginalizovaná, no zároveň obohacovala európsku hudobnú scénu.
Trvalá stopa
Aj keď ide o nahrávku zo 60. rokov, medzi znalcami hudby a fanúšikmi Karla Gotta má stále pevné miesto. Je dôkazom, že rešpekt a talent dokážu vytvoriť niečo nadčasové.
A práve v tom spočíva výnimočnosť Karla Gotta – v jeho schopnosti prepájať svety, stierať rozdiely a nechať hudbu hovoriť univerzálnym jazykom ľudskosti.