Je tomu presne rok, čo sa Chminianskymi Jakubovanmi prehnala ničivá prívalová vlna. Dnes, pri príležitosti prvého výročia tejto tragédie, aktualizujeme pôvodný článok, aby sme poukázali na pretrvávajúce problémy.
Žiaľ, situácia v Jarovniciach, obci susediacej s Chminianskymi Jakubovanmi, sa od katastrofy prakticky nezmenila. Miestni obyvatelia stále žijú v chatrčiach a generáciách sa prenáša chudoba.
Ak by sa prívalová vlna opäť zopakovala, hrozí reálne riziko ešte väčšej katastrofy, pretože sa tu nič nezlepšilo a ľudia sú stále zraniteľní voči sile prírody.
Dvojmetrová povodňová vlna, ktorá sa v sobotu prehnala obcou Chminianske Jakubovany, zanechala za sebou skazu a bezmocnosť. Voda zobrala Rómom doslova všetko – domy, oblečenie, jedlo aj strechu nad hlavou.
Dnes, len pár dní po katastrofe, sa títo ľudia ocitajú bez akejkoľvek pomoci, ponechaní napospas osudu.Bez jedla a bez pomoci
Miestni Rómovia, vrátane rodín s deťmi, nemajú kde spať. Chýba im jedlo a čistá pitná voda. Deti sú bez oblečenia a jediné, čo im zostalo, je zúfalstvo. Situáciu ilustruje príbeh 23-ročného telesne postihnutého Mariana Mirgu.
Jeho život visel na vlásku, keď sa topil na malom ostrovčeku. Napokon ho zachránili až miestni obyvatelia, no prespáva v aute, pretože jeho rodina v malom príbytku nemá dosť miesta.Kompetentní sú nevidení
Napriek vážnosti situácie sa na miesto nešťastia doposiaľ neprišiel pozrieť žiadny z kompetentných úradníkov ani poslancov. Obyvatelia sú rozčarovaní a sľuby starostu, že pomoc dorazí až v pondelok, im neznižujú pocit beznádeje.
V podobne závažných situáciách by sa mal okamžite zvolať krízový štáb, no v Chminianskych Jakubovanoch sa tak nestalo. Otázka „Prečo?“ zatiaľ zostáva nezodpovedaná.
Je šokujúce, že v momente, keď je potrebná rýchla a efektívna koordinácia pomoci, zostávajú postihnutí osamotení.Táto tragická udalosť ukazuje, ako rýchlo sa život môže zmeniť na boj o prežitie a zároveň otvára otázky o pripravenosti a reakciách úradov v čase krízy. Kto pomôže tým, ktorých kompetentní zatiaľ prehliadajú?