To, čo malo byť slávnostné a radostné popoludnie, sa pre jednu rodinu premenilo na hlboké zahanbenie a slzy. Otec rodiny, ktorý sa na včerajší koncert v miestnom kostole tešil so svojím synom Eliášom, opísal šokujúci zážitok.
Boli spolu so svojím 5-ročným synom, ktorý trpí autizmom po krátkej chvíli po príchode nútení chrám opustiť.
„Na včerajší koncert v našom kostole sme sa ozaj veľmi tešili,“ uviedol otec. „Náš syn Eliáš si hneď pri vstupe do kostola dáva dole čapicu z hlavy a čaká na krížik, ktorý mu dám ja alebo manželka.“ Tento malý rituál svedčí o tom, ako sa rodičia snažia viesť svoje dieťa k viere už od útleho veku.
Nepríjemné prekvapenie a šok
O to väčší bol šok, keď musela rodina kostol takmer okamžite opustiť. Dôvodom bolo údajné pokarhanie od „pani učiteľky“, ktorá konala na príkaz dirigentky, alebo iného člena orchestra.
„Pritom vôbec náš syn nikoho nevyrušoval,“ zdôrazňuje otec. Hoci je syn Eliáš dieťaťom so špeciálnymi potrebami, ktoré je v autistickom spektre, jeho správanie nebolo rušivé.
Bolesť nevinného dieťaťa
Najviac však rodinu trápi ten nepochopiteľný moment, kedy sa museli otočiť a odísť. „Ten pocit, keď sa pozrie na tvár svojho nevinného a nič netušiaceho chorého dieťaťa, že musí odísť preč z Božieho chrámu, a nedokáže mu vysvetliť prečo?“ opisuje s bolesťou otec.
Pre rodičov, ktorí sa snažia svoje dieťa viesť k viere a k Pánu Bohu, je takéto odmietnutie z Božieho chrámu nielen zahanbujúce pred toľkými veriacimi, ale aj nepochopiteľné.
Manželka túto situáciu znášala mimoriadne ťažko. „Rozplakala sa hneď po odchode z kostola a doma preplakala celý večer, musela si zobrať tabletku na upokojenie,“ povedal otec, dodávajúc, že sa jej „Nikdy v živote Nikde nestalo, žeby ju niekto vyhodil z kostola s dieťaťom.“
Zrada kresťanských hodnôt
Otec, ktorý sa netúži pustiť do osobného konfliktu s dotyčnými osobami, nad celou situáciou krúti hlavou a hľadá odpoveď na otázku: „Človek, ktorý verí v Boha a je Kresťan/Katolík, predsa nedokáže urobiť niečo také, veď aj ona je matka, aj ona má deti…“
Táto udalosť zanechala v rodine hlbokú stopu a pocit zrady. „Stále som sa na príchod do nášho kostola úprimne tešil, no po včerajšom zážitku neprajem nikomu nič podobné a hlavne rodičom…“ dodal na záver.
Pocit vylúčenia z miesta, ktoré má byť symbolom lásky, prijatia a pochopenia, je pre túto rodinu srdcervúci a vyvoláva otázky o skutočnej empatii a ľudskosti, najmä voči tým najzraniteľnejším.
Foro Lustračné.