Spomienka na zosnulých by mala byť časom úcty, ticha a spomienok na tých, ktorí nás navždy opustili. Pohľad na niektoré cintoríny vo Svidníku však vyvoláva otázky. Stráca sa postupne tradícia, ktorú si naši predkovia po celé generácie vážili?
Sviatok všetkých svätých a Spomienka na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, patria k obdobiam, keď si ľudia pripomínajú svojich rodičov, starých rodičov, súrodencov, priateľov a ďalších blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Kedysi boli cintoríny počas týchto dní plné ľudí, rozsvietených sviečok, kvetov a tichých modlitieb. Dnes sa však zdá, že v niektorých lokalitách sa tento obraz postupne mení.
Redakcia spravodajstva PRESS.TV dnes, 1. novembra 2026, monitorovala návštevnosť cintorínov aj vo Svidníku. Naše pozorovania priniesli smutný obraz. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sme v čase našej návštevy zaznamenali podstatne menej návštevníkov, než sme boli zvyknutí vídať.
Osobitne nás prekvapila situácia na pravoslávnom cintoríne v Nižnom Svidníku. Miesto, ktoré býva počas spomienkových dní spojené s modlitbami a návštevami pozostalých, pôsobilo nezvyčajne opustene. Na viacerých hroboch nehorela ani jediná sviečka.
Chýbali mladí, ale aj starší ľudia
POZRITE SI VIDEO 👇
Svidník je mestom, v ktorom vedľa seba žijú pravoslávni, gréckokatolíci aj rímskokatolíci. Hoci jednotlivé cirkvi majú svoje náboženské tradície a odlišné spôsoby pripomínania zosnulých, úcta k tým, ktorí nás opustili, zostáva spoločnou hodnotou.
Počas nášho monitorovania sme si všimli, že na pravoslávnom cintoríne chýbali nielen mladí ľudia, ale aj príslušníci staršej generácie. Práve tí boli v minulosti často nositeľmi tradícií, keď rodičia vodili svoje deti k hrobom starých rodičov, rozprávali im o ich živote a učili ich, že na svojich predkov sa nezabúda.
Samozrejme, samotná neprítomnosť na cintoríne v konkrétnom čase ešte neznamená, že ľudia na svojich zosnulých zabudli. Niektorí navštevujú hroby v iné dni, ďalším to neumožňuje zdravotný stav, pracovné povinnosti alebo vzdialenosť. Napriek tomu nás dnešná slabá návštevnosť prinútila zamyslieť sa nad tým, či sa náš vzťah k týmto tradíciám nemení.
Máme čas na Facebook a TikTok, ale nemáme pár minút na cintorín?
Žijeme v modernej dobe, keď internet a sociálne siete zaberajú veľkú časť nášho každodenného života. Hodiny dokážeme tráviť sledovaním videí, fotografií, príspevkov a komentárov. Neustále kontrolujeme mobilné telefóny, odpovedáme na správy a sledujeme životy druhých.
Redakcia PRESS.TV sa preto pýta: Naozaj sme sa dostali do obdobia, keď máme viac času na virtuálny svet než na spomienku na vlastných rodičov, starých rodičov či ďalších blízkych, ktorí už nie sú medzi nami?
Nemožno jednoznačne tvrdiť, že práve sociálne siete spôsobujú nižšiu návštevnosť cintorínov. Môžu však byť jedným zo symbolov dnešnej uponáhľanej spoločnosti, v ktorej si čoraz ťažšie nachádzame čas na zastavenie, zamyslenie a rodinné tradície.
Kedysi nás rodičia držali za ruky, dnes zostali už iba spomienky
Mnohí z tých, ktorí dnes odpočívajú na cintorínoch, nám kedysi venovali celý svoj život. Naše mamy nás vychovávali, otcovia pracovali, aby sme mali čo jesť, a starí rodičia nám rozprávali príbehy, ktoré si pamätáme dodnes.
Boli pri nás, keď sme urobili prvé kroky, keď sme plakali, keď sme potrebovali pomoc alebo obyčajné objatie. Dnes už mnohí z nich nie sú medzi nami.
A práve preto by sme si mali položiť jednoduchú otázku: Naozaj je také ťažké nájsť si aspoň niekoľko minút, prísť k ich hrobu, zapáliť sviečku a v tichosti si na nich spomenúť?
Sviečka síce nedokáže vrátiť človeka späť do života, no pre mnohých veriacich predstavuje symbol modlitby, nádeje a večného svetla. Je tiež prejavom úcty a pripomienkou, že na človeka, ktorý odišiel, jeho blízki nezabudli.
Nedovoľme, aby moderná doba vymazala naše spomienky
Dnešný pohľad na pravoslávny cintorín v Nižnom Svidníku v nás zanechal smutné pocity. Hroby bez horiacich sviečok a nezvyčajné ticho vyvolávali otázku, či sa postupne nevytráca niečo, čo bolo kedysi samozrejmosťou.
Nejde pritom o súťaž, kto prinesie drahší veniec, väčší kahancek alebo viac kvetov. Úcta k zosnulým sa nedá merať peniazmi ani počtom zapálených sviečok. Dôležitá je predovšetkým spomienka, láska a vďačnosť.
Skúsme preto aspoň počas týchto sviatočných dní odložiť mobilné telefóny, vypnúť sociálne siete a venovať chvíľu tým, ktorí nám kedysi venovali celé roky svojho života.
Navštívme ich hroby, ak nám to okolnosti umožňujú. Pomodlime sa, zaspomínajme si na spoločné chvíle a porozprávajme svojim deťom, kto boli ich starí rodičia a prastarí rodičia. Aj takýmto spôsobom môžeme zachovať rodinnú pamäť pre ďalšie generácie.
Pretože raz príde deň, keď aj my budeme už iba spomienkou. A možno práve vtedy budeme chcieť, aby si niekto našiel pár minút, prišiel k nášmu hrobu a zapálil za nás sviečku.
Nezabúdajme na tých, ktorí nás milovali. Kým žijeme, máme možnosť uchovávať ich pamiatku.
Redakcia spravodajstva PRESS.TV