By Erik Hilár Lakatošovie 
Americký prezident Donald Trump tvrdí, že chce „uzavrieť dohodu“, ktorá „zastaví smiešnu vojnu“ na Ukrajine. Jeho telefonát s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a stretnutie amerických a ruských predstaviteľov v Saudskej Arábii zvyšujú očakávania, že by rokovania mohli ukončiť trojročné boje.
Americký prezident Donald Trump tvrdí, že chce „uzavrieť dohodu“, ktorá „zastaví smiešnu vojnu“ na Ukrajine. Jeho telefonát s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a stretnutie amerických a ruských predstaviteľov v Saudskej Arábii zvyšujú očakávania, že by rokovania mohli ukončiť trojročné boje. Kto sedí pri rokovacom stole? Bidenova administratíva sa snažila Rusko diplomaticky izolovať a tvrdila, že akékoľvek rokovania o osude Ukrajiny sa musia týkať Ukrajincov.
Trump sa ale od tohto prístupu odchýlil už 12. februára, keď v telefonáte s Putinom hovoril o Ukrajine a potom povedal, že o ňom bude informovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajina sa tak zdá byť izolovaná. Zelenskyj totiž uviedol, že nebol pozvaný na rokovania najvyšších Trumpových poradcov a ich ruských náprotivkov v Saudskej Arábii.
> Európske krajiny sa rokovania tiež nezúčastňujú, a to aj napriek tomu, že celková európska pomoc Ukrajine od začiatku vojny – zhruba 140 miliárd dolárov – je vyššia ako tá, ktorú poskytli Spojené štáty. Rokovania v saudskoarabskom Rijáde, ktoré začali v utorok, sa teda zúčastňujú len zástupcovia USA a Ruska. Za ruskú stranu sa zúčastňujú minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a zahraničnopolitický poradca Kremľa Jurij Ušakov. Spojené štáty zastupujú minister Marco Rubio, poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff.
> Ukrajina odmieta zmenu hraníc. Ukrajina vyhlásila, že nikdy neuzná žiadnu zmenu svojich hraníc. Rusko si ale nárokuje nielen zhruba 20 percent krajiny, ktoré má pod kontrolou, ale aj pás ukrajinského územia v štyroch regiónoch, ktoré plne nekontroluje.
> Možným kompromisom je teda zmrazenie bojov. Rusko by si ponechalo kontrolu nad územím, ktoré už získalo, ale prestalo by bojovať o ďalšie. Dohoda by mohla tiež stanoviť, že územné spory budú vyriešené mierovou cestou v budúcnosti, ako navrhovali ukrajinskí vyjednávači pre štatút Krymu v mierových rozhovoroch v roku 2022.
> Problémom by ale mohol byť Kursk. Ukrajina totiž stále drží približne 200 štvorcových kilometrov územia v ruskej Kurskej oblasti. Rusko už odmietlo myšlienku, že by Ukrajina mohla toto územie použiť v budúcom vyjednávaní. Ak sa ale Rusku nepodarí odtiaľ vyhnať ukrajinských vojakov, môže Ukrajina nájsť spôsob, ako vymeniť ústup z Kurska za kompromis zo strany Ruska.
> NATO a EÚ Ukrajina síce chce získať späť územie, ktoré Rusko obsadilo, ale zároveň dala jasne najavo, že prinajmenšom rovnako dôležitá je jej budúca bezpečnosť, teda ochrana pred obnovenou ruskou agresiou. Za kľúč k tejto ochrane Ukrajina označuje členstvo v NATO.
> Rusko ale považuje vstup Ukrajiny do aliancie za existenčnú hrozbu pre svoju vlastnú bezpečnosť. Trumpova administratíva navyše dala jasne najavo, že očakáva, že Rusko v tomto prípade dosiahne svoje. Kompromisom by teda mohla byť otvorená cesta k vstupu Ukrajiny do Európskej únie, ale nie do NATO.
> Bezpečnostné záruky namiesto členstva v NATO Zelenskyj navrhol vyslanie 200 tisíc zahraničných vojakov na Ukrajinu, ktorí by zabezpečovali prímerie. Analytici však tvrdia, že Západ nie je schopný vytvoriť také veľké sily. Britský premiér Keir Starmer v nedeľu uviedol, že jeho krajina je pripravená vyčleniť bližšie nešpecifikovaný počet mierových jednotiek. Nemecký kancelár Olaf Scholz ale teraz považuje rokovania o vyslaní vojakov na Ukrajinu za veľmi nevhodné.
> Rusko však chce vlastné „bezpečnostné záruky“, ktoré by zabezpečili, že sa Ukrajina nepokúsi obnoviť svoje vojenské kapacity a znova získať Ruskom okupované územie. Požaduje preto obmedziť veľkosť ukrajinskej armády a zakázať vstup zahraničných vojsk do krajiny.
> Tento problém je všeobecne považovaný za najzložitejší aspekt akéhokoľvek vyjednávania. Tím odborníkov vedený Marcom Wellerom, profesorom medzinárodného práva z Cambridge, ktorý sa špecializuje na mierové rokovania, preto vypracoval návrh potenciálnej dohody, ktorá počíta s kompromisom.
> Išlo by o nasadenie len 7 500 vojakov z krajín prijateľných pre Rusko aj Ukrajinu, ktorí by udržiavali mier na frontovej línii. Ak by jedna zo strán obnovila nepriateľské akcie, nasledovali by okamžité sankcie. Návrh tiež umožňuje Ukrajine organizovať spoločné cvičenia s inými krajinami a spolupracovať s nimi na výrobe zbraní a vojenskom výcviku.
> NATO vo východnej Európe Putin tiež tvrdí, že mu nejde len o vojnu na Ukrajine, ale aj o to, aby donútil Západ prijať novú bezpečnostnú architektúru v Európe. Niekoľko týždňov pred inváziou predložil ultimátum, v ktorom požadoval, aby sa NATO prestalo rozširovať na východ a stiahlo sa z veľkej časti Európy. V telefonáte s Trumpom 12. februára potom spomenul „nutnosť odstránenia základnej príčiny konfliktu“.
> Rusko tak pravdepodobne vznesie požiadavky, ktoré ďaleko presahujú osud samotnej Ukrajiny. Americkí spojenci budú zrejme argumentovať tým, že ústup NATO v Európe zvýši riziko ruskej invázie pre krajiny ako Poľsko a Pobaltie. Trump by však mohol byť takej dohode naklonený vzhľadom na svoj skepticizmus voči americkému nasadeniu v zahraničí.