By Erik Hilár Lakatošovie 
V tichosti lekárne sa odohrala scéna, ktorá hlboko zasiahla okoloidúcich. Staršia pani s receptom a kartičkou poistenca v ruke sa s tenkým hlasom pýtala na cenu liekov. Keď počula sumu 12,60 €, zahanbene sklonila hlavu. Opakovane sa uistila o cene a s ťažkým srdcom odvetila, že si lieky nemôže dovoliť.
Slová predavačky „Tak čo, chcete tie lieky?“ zneli v tej chvíli kruto. Stará pani sa len potichu otočila a pomaly odišla. Zaplatila len svoje lieky a s plačom si sadla na stoličku, kde ju našla autorka príspevku.
„Pani, čo sa deje, potrebujete pomôcť?“ – zaznela otázka plná súcitu. „Ďakujem, len som si prišla vybrať lieky a nemôžem si ich dovoliť,“ odpovedala so slzami v očiach stará pani. Priznala, že hoci má len malý dôchodok, tých 12 eur, ktoré si s námahou odkladala, jej teraz chýba.
Tento dojemný príbeh vyvoláva množstvo otázok o fungovaní nášho sociálneho štátu. Autorka príspevku sa pýta: „AKO MOZE TENTO NAS SOCIALNY STAT, STAT, PRE KTORÝ STARI LUDIA PRACOVALI X ROKOV, AKO MOHLI VSETKY TIE VLADY, KTORE TU PO SOCIALIZMU BOLI, AKO MOZE DOPUSTIT, ZE SI STARA PANI NEMOZE DOVOLIT KUPIT LIEKY??? KTO MI TOTO VYSVETLI? KDE SU VSETKY NASE PENIAZE, KTORE SA TU ROZDRBAVAVJU HORE-DOLOM??? DOKEDY ESTE TOTO VSETKO, CO SA V TOMTO STATE DIALO, DEJE A BUDE DIAT, BUDEME MY OBCANIA TOLEROVAT???“
Jej slová sú plné hnevu a frustrácie. Poukazuje na paradox, že ľudia, ktorí celý život pracovali a prispievali do spoločného rozpočtu, si v starobe nemôžu dovoliť základné potreby, akými sú lieky. Kde končia peniaze daňových poplatníkov? Ako je možné, že sa štát nedokáže postarať o svojich najzraniteľnejších občanov?
Tento príbeh by nás mal všetkých prinútiť k zamysleniu. Nemôžeme zatvárať oči pred realitou, v ktorej sa ocitajú mnohí seniori na Slovensku. Je nevyhnutné otvoriť diskusiu o sociálnej spravodlivosti a hľadať riešenia, ktoré zabezpečia dôstojný život pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich vek či finančnú situáciu.
Autorka príspevku na záver vyzýva k občianskej angažovanosti: „Podporte občanom, nech to vidia aj naši politici, ktorí používajú facebook vo veľkom na to, aby sa chválili s tým, čo ‚spravili‘. Je to na zamyslenie.“