Rómsky holokaust je temnou kapitolou druhej svetovej vojny, ktorá zostáva často v tieni iných tragédií. Výpovede preživších z pracovných a koncentračných táborov na území Slovenského štátu však odhaľujú šokujúcu realitu: v mnohých prípadoch sa slovenskí dozorci a vojáci správali k Rómom ešte brutálnejšie ako nacistickí Nemci (gestapáci).
Svedectvá preživších: Brutalita slovenských dozorcov a vojákov
Podľa svedectiev ľudí, ktorí prežili, slovenskí dozorci a vojáci v táboroch často preukazovali extrémnu krutosť. „Nemci boli zlí, to áno, ale Slováci nás bili len tak, bez dôvodu, bonzovali, boli arogantný, hnusný…. Každý deň nás ponižovali a niektorých aj strielali len pre zábavu,“ spomína jedna z preživších, ktorá bola internovaná v tábore blízko Novák.
Rómski väzni čelili neustálej fyzickej a psychickej šikane. Slovenskí dozorci používali metódy trestania, ktoré boli ešte surovejšie ako tie, ktoré zaviedli nemecké jednotky. „Bili nás palicami, reťazami, niektorých donútili kopať vlastné hroby. Nemci aspoň niekedy dodržiavali nejaké pravidlá, ale Slováci si robili, čo chceli,“ uvádza ďalší preživší.
Hlad, práca a verejné tresty
V táboroch, ktoré riadili slovenské orgány, boli Rómovia nútení vykonávať neľudskú prácu, často bez jedla a vody. Mnoho z nich zomrelo na následky vyčerpania, chorôb alebo násilia zo strany dozorcov. Verejné tresty a popravy boli bežnou súčasťou každodenného života v táboroch.
„Pamätám si, ako jedného mladého chlapca dozorca zbil tak silno, že zomrel na mieste. Nikto to neriešil, nikoho to nezaujímalo. My ostatní sme sa na to museli pozerať…“ spomína ďalší svedok.
Zamlčané zločiny
Po vojne sa mnohé z týchto udalostí neprešetrujú a ostávajú zahalené tajomstvom. Preživší však stále hovoria o tom, čo zažili, aby sa tieto hrôzy nezabudli. Tvrdia, že správanie slovenských dozorcov a vojákov k Rómom bolo nielen brutálne, ale často presahovalo hranice akejkoľvek ľudskosti.
Táto realita je mrazivou pripomienkou, ako ďaleko môže zájsť nenávisť a diskriminácia, ak im spoločnosť umožní preniknúť do každodenného života.
Diskriminácia pretrváva dodnes
Aj po desaťročiach od skončenia druhej svetovej vojny čelí rómska komunita v mnohých krajinách diskriminácii a predsudkom. Segregácia v školách, obmedzený prístup k zamestnaniu a bývaniu, ako aj nepriateľské postoje časti spoločnosti dokazujú, že historické traumy majú svoje dozvuky aj v súčasnosti. Rómska komunita na Slovensku je často marginalizovaná a vystavená sociálnemu vylúčeniu, čo prispieva k pretrvávaniu generačnej chudoby a nerovností.
Ak sa spoločnosť nepoučí z minulosti a nezabezpečí rovnaké príležitosti pre všetkých, riziko ďalšej diskriminácie a nespravodlivosti ostáva reálnou hrozbou. Pripomínanie si týchto tragédií a otvorená diskusia o ich dôsledkoch sú nevyhnutné kroky k spravodlivejšej a inkluzívnejšej budúcnosti.
POZRITE SI VIDEO NIŽŠIE